Zuzana Zajacová
Politika Ospravedlňujem sa za svoju drzosť,
za drzosť písať o niečom, čo som zažila, ale bola som taká malá, že si to nemám šancu pamätať a úprimne v tom čase ma zaujímal viac piesok a formičky.
za drzosť písať o niečom, čo som zažila, ale bola som taká malá, že si to nemám šancu pamätať a úprimne v tom čase ma zaujímal viac piesok a formičky.
Možno to poznáš, zdedíš niečo, nevieš čo a kde, ale zrazu to máš. Začneš sa o to zaujímať, čo to je a kde sa to nachádza.
Ako sme uverili krásnym fotkám, fotkám na nejakom zľavovom portáli. Určite sa Vám to stalo tiež. Mne už mnohokrát a stále som nepoučiteľná
Tento ročník, teda ročník XII. som absolvovala môj prvý „Pochod dobrej nálady v Pieninách“, teda môj prvý pivný pochod.
Bolo sedem ráno, keď sme sa vybrali na túru Štrbské Pleso – Popradské pleso - ráz. nad Žabím potokom – Chata pod Rysmi.
K napísaniu tohto článku a zaregistrovania sa k blogerom ma priviedla životná skúsenosť, či situácia v ktorej som sa ocitla. Týka sa táto otázka všetkých alebo iba niektorých z nás? Kto z nás vie, ako a kedy presne zomrie? Nikto. Iba jediná istota v tom celom systéme nášho bytia je, že raz to príde. Pred časom som pochovala veľmi blízku osobu, mne najbližšiu. Mama bola zasiahnutá civilizačnou chorobou s názvom „rakovina“. Všetci tí, ktorí prežívali posledné chvíle s človekom, ktorý vedel, že už čoskoro nadíde jeho koniec na tomto svete, sa možno nad týmto článkom aspoň zamyslia, tí ktorí to nezažili a myslia si, že ani nikdy nezažijú ma budú asi zatracovať.